venerdì 17 gennaio 2014

La chiesa di S. Giorgio e i ricordi/ԲԱՐԻԻ ՍՈՒՐԲ ԳԵՎՈՐԳ ԵԿԵՂԵՑԻՆ ԵՎ ԱԿԱՆԱՏԵՍԻ ՀԻՇՈՂՈՒԹՅՈՒՆՆԵՐԸ

Un tempo, il luogo tristemente descritto, fu una meta molto frequentata dai baresi, il culto era molto sentito, si celebrava una messa ogni domenica e in alcuni periodi le messe furono giornaliere. 
Il Lunedì di Pasqua e, in modo particolare, nel giorno 23 aprile (San Giorgio) si organizzava una delle feste campestri più popolari, molta gente si recava in pellegrinaggio per raccogliersi in preghiera e, dopo, festeggiava il Santo intorno alla chiesetta, in aperta campagna, rispettando la tradizionale festa campagnola organizzando alla buona, “na uascèzze” (scampagnata). 
La chiesa di S. Giorgio e i ricordi


 Grazia DAddario
 Quello che sto per raccontarvi risale a prima della seconda guerra mondiale. E’ quasi un flash; ero molto piccola. Il giorno 23 Aprile si festeggiava S. Giorgio.
   Per la mia famiglia era una giornata importante. Con i miei genitori, dalla nostra casa, a piedi, attraversammo tutta Via Crispi, poi Via Brigata Bari e, infine, svoltammo in una strada di campagna.
   A un certo punto mia madre esclamò: “Ecco siamo arrivati al piede di S. Giorgio!”. Era una pietra miliare al bordo della strada. Camminammo ancora fino ad arrivare alla chiesa di S. Giorgio, dove partecipammo alla Santa Messa.
   Era già l’ora di pranzo e la mia mamma apparecchiò sul prato proprio di fronte alla chiesa. Mangiammo quello che avevamo portato da casa.
   Altre famiglie avevano fatto come noi. C’era una grande allegria; io ero contenta, e tutti mi sembravano felici.
   Se mi fermo a riflettere, tutto questo succedeva prima del 1940. Il mondo e la vita erano diversi: per la strada non c’erano macchine e tutto intorno si sentiva un gran silenzio, rotto, di tanto in tanto, dal rumore degli zoccoli dei cavalli o dei muli che trainavano i carri dei contadini di ritorno dal lavoro in campagna.
   Subito dopo è scoppiata la grande guerra.


Bari, 14-12-2013                                                                                  Grazia DAddario


CURA: ANNA SANTOLIQUI​DO

 
Մի ժամանակ,շատ սիրված վայր էր Բարեցիների համար,ժողովուրդը  ամեն կիրակի նշում էր սուրբ պատարաք :
 Զատիկի երկուշաբթին,մասնավորապես ապրիլի 23 -ը (Ս.Գևորգ), կազմակերպում էին ամենահայտնի տոներից մեկը, բազմաթիվ մարդիկ աղոթքով ուխտագնացություն էին անում հավաքվելով միասին  և հետո  Սուրբ Եկեղեցու շուրջը նշում էին տոնը բաց երկնքի տակ :
 
 ԲԱՐԻԻ ՍՈՒՐԲ ԳԵՎՈՐԳ ԵԿԵՂԵՑԻՆ ԵՎ ԱԿԱՆԱՏԵՍԻ ՀԻՇՈՂՈՒԹՅՈՒՆՆԵՐԸ


ԱՅՍ ԱՄԵՆՆԵ ԻՆՉՈՐ ՊԱՏՄԵԼՈՒԵՄ ՁԵԶ ԿԱՏԱՐՎԵԼ Է ԵՐԿՐՈՐԴ ՀԱՄԱՇԽԱՐՀԱՅԻՆ ՊԱՏԵՐԱԶՄԻՑ ԱՌԱՋ:ԵՍ ՇԱՏ ՓՈՔՐ ԷԻ:ԱՊՐԻԼԻ 23-ԻՆ ԱՄԵՆ ՏԱՐԻ ՆՇՈՒՄԵԻՆՔ ՍՈՒՐԲ ԳԵՎՈՐԳԻ ՏՈՆՆԸ: ԻՄ ԸՆՏԱՆԻՔԻ ՀԱՄԱՐ ՇԱՏ ԿԱՐԵՎՈՐ ՕՐ ԷՐ:ԻՄ ԾՆՈՂՆԵՐԻՍ ՀԵՏ ՄԻԱՍԻՆ ՄԵՐ ՏԱՆԻՑ ՎՈՏՔՈՎ ԱՆՑՆԵԼՈՎ ԿՐԻՍՊԻ ՓՈՂՈՑԵ ԱՄԲՈՂՋՈՒԹՅԱՄԲ,ՀԵՏՈ ԲՐԻԳԻԴԱ ԲԱՐԻ ՓՈՂՈՑԵ ԵՎ ՎԵՐՋՈՒՄ ՇԱՐՈՒՆԱԿՈՒՄ ԷԻՆՔ ՄԵՐ ՃԱՆԱՊԱՐՀՈՐԴՈՒԹՅՈՒՆԸ ԵՐԿԱՐ ԳՅՈՒՂԱԿԱՆ ՃԱՆԱՊԱՐՀՈՎ:
 ՇԱՐՈՒՆԱԿԵԼՈՎ ՄԵՐ ՃԱՆԱՊԱՐՀԸ ՄԱՅՐՍ ԲԱՑԱԿԱՆՉՈՒՄ Է " ԱՀԱ ԵՎ ՅԵԿԱՆՔ ՀԱՍԱՆՔ ՎՈՏՔՈՎ ՍՈՒՐԲ ԳԵՎՈՐԳ  ԵԿԵՂԵՑԻՆ":ԴԱ ԿԱՐԵՎՈՐ ԻՐԱԴԱՐՁՈՒԹՅՈՒՆ ԷՐ ՄԵԶ ՀԱՄԱՐ,ՃԱՆԱՊԱՐՀԻ ԵԶՐՈՎ ՔԱՅԼԵԼՈՎ ՄԻՆՉԵՎ  ՍՈՒՐԲ ԳԵՎՈՐԳ ԵԿԵՂԵՑԻՆ ՈՐՊԻՍԻ ՄԱՍՆԱԿՑԵՆՔ ՍՈՒՐԲ ՊԱՏԱՐԱԳԻ:ԱՐԴԵՆ ՃԱՇԻ ԺԱՄԱՆԱԿՆ ԷՐ,ՄԱՅՐՍ ՀԱՏԱԿԻՆ ԵԿԵՂԵՑՈՒ ԱՌՋԵՎ ԴԱՐՍԵՑ ԻՆՉՈՐ ՏԱՆԻՑ ԲԵՐԵԼ ԷԻՆՔ ԵՎ ՍԿՍԻՆՔ ՈՒՏԵԼ:ՄՅՈՒՍ ԸՆՏԱՆՈԻՔՆԵՐՆ ԷԼ ԱՐԵԼ ԷԻՆ ԻՆՉՊԵՍ ՄԵՆՔ:
ԴԱ  ՄԻ ՄԵԾ ՈՒՐԱԽՈՒԹՅՈՒՆ ԷՐ ԲՈԼՈՐԻՍ ՀԱՄԱՐ,ԵՎ ԲՈԼՈՐԻ ԴԵՄՔԵՐԻՆ ԿԱՐ ԵՐՋԱՆԿՈՒԹՅՈՒՆ:
ԱՅՍ ԱՄԵՆԵ ԿԱՏԱՐՎԵԼ Է 1940 Թ.-ԻՑ ԱՌԱՋ:ԿՅԱՆՔԸ ԵՎ ԱՇԽԱՐՀԸ ՏԱՐԲԵՐ ԷԻՆ,ՉԿԱՅԻՆ ԱՎՏՈՄԵՔԵՆԱՆԵՐ ՓՈՂՈՑՆԵՐՈՒՄ,ՄԵԶ ՇՐՋԱՊԱՏՈՒՄ ԷՐ ԼՌՈՒԹՅՈՒՆԸ,ԵՐԲԵՄՆ ՁԻԵՐԻ ՍՄԲԱԿՆԵՐԻ ԵՎ ՋՈՐԻՆԵՐԻ ՁԱՅՆԵՐ ԼՍՎՈՒՄ 
ԷՐ ԵՐԲ ԳՅՈՒՂԱՑԻՆԵՐԸ ԱՇԽԱՏԱՆՔԻՑ ՏՈՒՆ ԷԻՆ ՎԵՐԱԴԱՌՆՈՒՄ:
ԱՆՄԻՋԱՊԵՍ ՀԵՏՈ ՍԿՍՎԵՑ ՅՐԿՐՈՒՐԴ ՀԱՄԱՇԽԱՐՀԱԻՆ ՊԱՏԵՐԱԶՄԸ:



ԲԱՐԻ,14-12-2013                                                                     ԳՐԱՑԻԱ ԴԱԴԴԱՐԻՕ


ՀՈԳ:ԱՆՆԱ ՍԱՆՏՈԼԻՔՈՒԻԴՕ
ՀԱՅԵՐԵՆ ԹԱՐԳՄԱՆՈՒԹՅՈՒՆԵ: ՍԵՅՐԱՆ ՍԱՐԳՍՅԱՆԻ






Nessun commento:

Posta un commento